Vitajte na SvetDomén.sk

Pravidelne, nepravidelné články zamerané predovšetkým na domény. Na Slovensku mladá a málo známa oblasť trhu, ale o to väčší má ziskový potenciál. Zároveň prezentujeme možnosti využitia domény v oblasti internetového marketingu a tiež ako prvotný kapitál firmy, pre jej úspešný začiatok v podnikaní na internete.

WordCamp Žilina 2012

O WordCampe – ďalej z úsporných dôvodov len WC – som sa dozvedel asi mesiac pred jeho konaním, čírou náhodou, myslím cez Twitter. Super, prihlásim sa! Rýchlo vyplňujem klasické údaje, až sa dostávam k bodu – prečo ťa máme vybrať ? Lebo viem žonglovať s iPadmi ? Ovládam Pí na 33 desatiných miest ?? Alebo mám nakódovať web orbitálnej stanice Mir ? Nakoniec píšem, niečo o tom, že pracujem s WP (WordPress, redakčný systém na ktorom “beží” aj tento blog) cca 3-4 roky, a viac či menej úspešne sme ho nasadili asi na 50 stránok.

Čo si budeme nahovárať, bol to slabý dôvod a medzi elitu som nebol vybratý. Škoda, cieľom bolo spoznať zaujímavých ľudí ktorí vedia pomôcť mne a ja im, naučiť sa niečo nové.

Prekvapenie. Dva dni pred začiatkom WordCampu dostávam email, že ostali voľné miesta, a mám sa rýchlo prihlásiť. Nechcený syn dostáva pozvánku, že som si ju prečítal ešte o deň neskôr na istote nepridáva. Odpisujem, za organizátorov mi takmer okamžite odpovedá Peter a posiela inštrukcie. 7 alebo 8 bodov, z ktorých by Marek Prokop urobil ukážkové školenie použiteľnosti, ale chcem ísť, tak podstupujem tortúru.

Deň D. Diaľnica až do Žiliny je výdobytkom tretieho tisícročia, mesto sa neuveriteľne priblížilo Bratislave svetu. Čo na tom, že sme ju stavali 20 rokov, a stála viac ako jadrový program Iraku!

Príchod na minútu presne, najmä vďaka navigácii, ktorá ma tvrdošijne vodí po kruhovom objazde, ktorý sa nachádza presne nad Stanicou (miestni vedia) a presviedča ma, že som na mieste. Po treťom kolečku na kruháči mám obhliadnutý terén, a tak viem kade ku stanici doblúdim.

Nasleduje krátka registrácia, a to je naposledy, čo so mnou niekto konverzuje viac ako 20 sekúnd, ale k tomu sa ešte dostaneme. Preskočíme k prednáškam. Začína to introm usporiadateľov, pokyny a krátke predstavenie WP. Prvý skutočný prednášajúci Ivuško. (Nechápem, prečo sa ľudia po 30tke nechávajú oslovovať zdrobnelinami ? To je však moja chyba.) Ivo hovorí o responsive webdizajne. Zaujimavá téma, zaujimavý človek, ja laik z toho moc nemám, ale mám pocit, že tí čo tomu rozumeli, si odnášajú hodnotné know-how. Počas tejto prednášky zisťujem, že 2/3 ľudí majú neustále nutkavý pocit príjmať signály z displeja svojho zariadenia. Úprimne, sa radím k závyslákom. Ráno otvorím oči a už kontrolujem email, večer zaspávam s Twitterom, občas sa pristihnem ako v spoločnosti čumím do mobilu, ale tu som sa cítil aj ja divne. To už začínam tušiť, že to bude zaujímavé.

Medzičasom a neustále dvaja ľudia pobehujú po celej miestnosti s fotoaparátmi a fotia všetko. Ale úplne všetko. Nikomu neupieram chuť zvečniť si svoje spomienky, ale po pol hodine to hodnotím na stupnici otravnosti od 1 do 10, kde 10 je maximum, na silných 37. Ale chyba bude vo mne, veď sa práve postavil ďalší fotograf !

Nasleduje Katarína Šavelová s témou SEO pre WP. Jedna z prednášok, ktoré ma sem pritiahli, takže pozorne počúvam. A skutočne prichádza zopár zaujímavých informácii. Katarína je žena, takže miestne osadenstvo odkladá počítače a vyberá fotoaparáty (ďalší!!), alebo mobily a o to viac sa cez hľadáčik sústredí na prednašajúcu. Po 300 cvaknutiach spúšte nasleduje krátka diskusia a obed. Hurá, konečne sa s niekým porozprávam ! Prichádzam do baru/jedálne, kde väčšina ľúdí v miestnosti drží v ruke mobil a kontroluje Twitter.

Po troch pokusoch o konverzáciu, ktoré končia krátkou odpoveďou aby sa dotyčný mohol dlhšie venovať ohlasom na Twittri to definitívne vzdávam. Aby bolo jasné, v mojom svete kde sa Twitter číta keď čakám u lekára, na pošte, alebo v zápche nie som extrovert, ktorý by po 3 minútach zabával celú spoločnosť. Nikdy som však nemal problém sa zoznámiť, alebo podebatovať s ľudmi ktorých nepoznám. Tu však konverzujú spolu len ľudia ktorí sa už poznajú, prípadne prichádzajú neznámi za prednášajúcimi. Väčšina zapisuje svoje dojmy “live” na Twitter, aby si to zbytok mohol prečítať. Na akcii, kde si to môžu povedať naživo. Rezignujem. Do konca WC sledujem zaujímavé prednášky pánov z Dobrosoftu, ktorí vedia zaujať publikum, rozpútať krátku diskusiu (ó ako im závidím). Tlieskam čo mi sily stačia. Nasleduje predstavenie VTP Žilina, čo je mimoriadne zaujímavý projekt o ktorom verím, ešte budeme počuť. Dve kratšie prednášky, tombola a pozor – socializing v bare. Možno sa tým malo začať !?

WC mi prinieslo niekoľko zaujímavých informácií, kvôli ktorým sa určite oplatilo prísť. Pre mňa osobne by boli prínosnejšie workshopy, prípadne prednášky, ktoré sa viac venujú samotnému WP, pluginom, grafike … . O mňa však samozrejme nejde, podstatná bola väčšina a tá je podľa reakcií na Twittri (kde inde?!) spokojná. Mimoriadne spokojná.

Na záver dva tipy a jedna matematická úloha.

  1. Ak nie si David Grudl, nezadaná slečna Mysha alebo Ibi Maiga nechoď na podobné akcie sám, triezvy, alebo s cieľom spoznať komunitu!
  2. Ak si priemerne komunikatívny človek s chuťou učiť sa nové veci, nenechaj sa mnou odradiť a tvrdošijne navštevujte podobné stretnutia. Oplatí sa to.
  3. Pozri si obrázok z linku nižšie. Spočítaj ľudí, ktorí pozerajú do počítača/mobilu/tabletu. Spočítaj ľudí ktorí sa medzi sebou rozprávajú. Otázka, koľko alkoholu je potrebného na socializovanie tejto skupiny ?

(obrázok z blogu branorac.sk)

Technické info.
K napísaniu skúseností ma inšpirovala nezadaná slečna Mysha.
Ak pracuješ s WP, si šikovný a chceš si privyrobiť, ozvi sa na email, ktorý nájdeš v kontaktoch. Napíš čo dokážeš, ja ti robotu nájdem.
Moje poznámky z WC v Žiline, v neupravenej podobe.

15 komentárov na tému “WordCamp Žilina 2012

  1. lucas03
    20. marec 2012 at 0:01

    Vyzeras ako fajn non-geek typec :D

  2. 20. marec 2012 at 6:52

    Tiez nie je socializacia moja silna stranka, no zivot ma naucil ze ked budes len cakat tak nikto za tebou nepride. Treba si prisadnut k nejakej skupinke a zapojit sa do diskusie. Prave ten networking po oficialnej casti bol zaujimavy, dozvedel som sa o mnoztve projektov co uplne neznami ludia robia a s nadsenim ich predomnou pitchovali. Parada.

    Myslim ze akcia sa velmi podarila, no a ak si sa citil ukrivdeny ze si fasa WordPressak a organizatori to o tebe nevedeli tak si kludne mohol prist nieco porozpravat. Priestoru bolo dost.

  3. admin
    20. marec 2012 at 7:26

    Fero vďaka za tip. Vychádza mi z toho, že nabudúce treba byť neodbytný a vydržať do networkingu v bare. Správne ?
    Absolútne sa necítim ukrivdený, skôr zmätený. Ľudia sa zídu z celého Slovenska, aby si na akcii, kde sa môžu porozprávať písali svoje dojmy cez Twitter. To mi hlava stále neberie. Ale ako som viackrát spomenul, chyba bude vo mne.

    • 20. marec 2012 at 9:56

      Myslim ze ten networking treba od zaciatku. Ranna otukavacka, pocas prezentacii sa pytat zaujimave veci k teme a ludia si ta zapamataju ze asi vies o com hovoris. Potom pri diskusii mozes na to nadviazat. Obed a jedlo celkovo je super priestor pre networking. Mna velmi mrzelo ze po akcii som mohol zostat len nieco cez hodinku, kecat bolo stale o com. Ludia prichadzaju a odchadzaju.

      Inak celkom viem o com hovoris – tiez som vacsinou len pasivny pozorovatel. Ak sa snazim nadviazat komunikaciu tak vacsinou po par minutach nie je o com. Ale to sa da naucit a rozvijat. Ja sa tiez o to snazim.

      Tiez som tweetoval, ale reagovali na to hlavne ludia co na tom evente neboli. Myslim ze az take tragicke to nebolo. Kto mal zaujem ten sa socializoval.

      Netreba riesit nejake predsudky alebo tak, urcite sa nedaj odradit a chod na dalsie komunitne akcie. Naozaj tam byvaju zaujimavy ludia a da sa nadviazat spolupraca, kamaratsvo, cokolvek.

  4. Angus
    20. marec 2012 at 7:35

    Fajne ale nezabudaj e ak nechvalis tak kritizujes. Komunita ti to zrata :D

  5. 20. marec 2012 at 10:05

    Toto je asi prvýkrát, čo som so socializing-om nemal najmenší problém. Akonáhle som sa postavil pri bar, vybehol von, bolo sa s kým baviť a o čom. Nejak tak spontánne. A to, že sme čo to tweetli? Ja som napísal asi 5-6 tweetov za celý deň, čo mi nepríde nejak prehnané. Pozerať do mobilu mi príde ako všeobecná profesionálna deformácia našej skupiny ľudí (tej ktorá sa na #wcsk) zišla.

  6. Misov
    20. marec 2012 at 10:21

    Aj ja som chcel väčší socializing, nabranie nejakých kontaktov, ale chyba bola aj vo mne. Prišiel som na Wordcamp po ťažkej noci u kamarátky a mám pocit že som vyzeral skôr ako feťák než normálny človek, keďže som spal iba hodinu. Na to že veľa chalanov čo sedí celý deň za Pc nieje príliš komunikatívnych som si zvykol už na technickej univerzite, neprekvapuje ma to, možno však ak by som nezdúchol po tombole a vydržal do socializing baru tak by som možno aj nadviazal nejaké kontakty, ale chyba bola najmä vo mne lebo ja som mal vyvíjať záujem o komunikáciu než očakávať od ostatných. Inak ja som taktiež bol pozvaný na poslednú chvíľu ale nebral som to ako urážku ale ako možnosť niečo sa nové naučiť.

  7. 20. marec 2012 at 10:29

    Moznost stretnut sa osobne s ludmi z komunity je pre mna asi to najdolezitejsie pri takychto akciach. Ako pises, treba zacat od seba. Po podobnej skusenosti, ako si mal ty, som si pred par rokmi povedal, ze na kazdej akcii oslovim aspon jedneho cloveka, ktoreho nepoznam. Funguje to az prekvapivo dobre.
    Inak, vdaka za (pri)jemne kriticky clanok. Buduci WordCamp bude urcite s workshopmi a verim, ze bude aj viac priestoru pre networking.

  8. 20. marec 2012 at 10:42

    To je typicke spravanie komunity, ale preto sa aj komunita vola komunita. I ked na tomto campe to bola skor taka podmnozina tej velkej twitterovskej, ta wordpressacka prave este nie je vobec uzavreta.

    Je zaujimave, ze spravanie na takychto akciach sa da velmi lahko prirovnat k spravaniu v twitter svete:
    - ked len citas tweety inych, nieco z nich mas, ale ak na ne aj reagujes, mozes mat omnoho viac
    - ked nic vlastne nenapises, nemoze nikto reagovat na teba

    Ja som bola na svojom prvom (barcampe) pred rokom. Uz vtedy som bola na twitteri dost rozbehnuta, tak som si myslela, ako sa budem velmi socializovat. Prisla som tam a tam masa cudzich ludi. Z ktorych som mozno mala zopar ludi na twitteri dokonca, ale nikoho som tam osobne nespoznala. Doobeda som sedela ako kol v plote, postavala cez prestavky… a potom sa to rozbehlo.

    Ale nie preto, ze by si ma zrazu zacal kazdy vsimat… :)

  9. Suska
    20. marec 2012 at 16:11

    Zaspominala som na moj prvy aj posledny barcamp a dobre sa zabavila. Priebeh podobny, vydrzala somdo obeda ,)) Nabuduce pojdeme tusim spolu

  10. 20. marec 2012 at 18:22

    Cau svetdomen. Mne este chyba par rokov do 30ky. Ten nick mi uz nejako prischol.

    • admin
      20. marec 2012 at 22:14

      Ivan neber ma osobne. Napísal by som to, aj keby tam stál ktokoľvek s podobnou prezývkou. Proste mi vyliezajú vidly z vrecka, keď vidím dospelého chlapa so zdrobneným menom. Som rád, že si to zobral v pohode, a v rámci prvého levelu soušllajzingu máš u mňa pivo :).

  11. admin
    20. marec 2012 at 22:20

    Čo sa týka ostatných komentárov, tweetov, dokonca emailu ďakujem za rady a tipy. Nečakal som, že moja skúsenosť osloví toľko ľudí :).

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *